Informácia z valného zhromaždenia občianskeho združenia Slovenský komitét Modrého štítu (XII/25)
VZ sa konalona Bratislavskom hrade 9.12.2025, v Historickom múzeu SNM. Predsedníčka Jasna Paličková predniesla výročnú správu za rok 2025. Za 11 mesiacov dosiahli príjmy 415,32 € a výdavky 122,67€. SK MŠ má v súčasnosti 29 členov (z toho platiacich 11 individuálnych a 2 inštitucionálnych). Spolupráca s ministerstvami nebola taká intenzívna, ako by bolo želateľné. To pribrzdilo aj plánované aktivity SK MŠ označovať národné kultúrne pamiatky (NKP) tabuľkou Modrého štítu; SK MŠ sa tak sústredil na tri okruhy:
Stretnutie expertov na civilnú obranu v pamäťových inštitúciách – bude potrebné obnoviť počiatočný entuziazmus.
Pasportizácia NKP v majetku katolíckej cirkvi - Alena Piatrová, tiež členka Rady pre kultúru KBS, referovala ochýbajúcich personálnych kapacitách na vypracovanie projektov a žiadostí. Nestačí iba apelovať na správcov farností, potrebujú pomoc a usmernenie pri vypracovávaní grantov.
Zorganizovanie seminára Tri živly - bolo v menšej forme súčasťou VZ.
Ďalšie aktivity v roku 2025:
SK MŠ reflektoval na výzvu BSI zorganizovať Generálnu konferenciu 2026, avšak kvôli výške nákladov zostáva tento zámer pre budúcno, aj s hľadaním možných sponzorov. Za týmto účelom sa vedenie Sk MŠ stretlo s výkonným riaditeľom Bratislava Tourist Board Davidom Pobjeckým v lete 2025, ale nezískali sme podporu.
Spolupráca s BSI - vypĺňanie dotazníka o budúcnosti BSI, uskutočnili sa online stretnutia. BSI sa snaží zviditeľniť a dostať svoj znak do povedomia čo najširšej verejnosti.
Cháled el-Enaní, novozvolený GR UNESCO, navštívil počas svojej kampane aj Bratislavu a v máji 2025 prezentoval v Univerzitnej knižnici svoje doterajšie výsledky v egyptskej administratíve, ochrane pamiatok, archeológii, ako aj predstavy o činnosti UNESCO. Na prezentácii sa zúčastnilo aj vedenie SK MŠ.
V kine Mladosť sa 27.– 29.11.2025 konal úspešný 2. ročník Archeofilmu. V priestoroch MUOPu sa konali prednášky a prezentácie. Čestné uznanie získal film Jozefa Chudíka zo série Slovenskí archeológovia.
Plán činnosti na rok 2026:
(1) Margaréta Musilová informovala, že v spolupráci s EÚ, ICOMom sa v novembri 2025 oficiálne začal projekt PRISM (Prevention Research Investigation Security in Museum), zameraný na boj proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom. Jeho cieľom sú aktivity pre zlepšenie informovanosti verejnosti o ochrane kultúrneho dedičstva, v spolupráci SK ICOM, SK MŠ a SAS pri SAV. Projekt potrvá rok.
Na generálnej konferencii ICOM v Dubaji sa uskutočnil seminár o spolupráci polície pri odhaľovaní nezákonného obchodovania s kultúrnym dedičstvom (KD). Vystúpil GR Interpolu, ktorý oznámil spustenie mobilnej aplikácie ID Art. Interpol a ICOM budú spolupracovať na prinavrátení a hľadaní kultúrnych pamiatok. Organizácia UNIDROIT má organizovať a po právnej stránke zosúlaďovať zákony potrebné pri ochrane KD. SK ICOM a SK MŠ by chceli spoločne posúdiť prevenciu v prípade živelných katastrof a vojnového ohrozenia. SK ICOM spolupracuje s PÚ SR v boji proti nezákonnému obchodovaniu a vývozu pamiatok, posilniť treba prípravu na živelné pohromy, t. j. zapojiť ďalších odborníkov, políciu, hasičov atď. V októbri 2026 plánuje PRISM sprevádzkovať webovú platformu.
(2) Martin Varga informoval o návrhu zadania na vytvorenie grafickej identity – znaku Modrého štítu v spolupráci s Fakultou architektúry STU, Ústavom dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok a Katedrou dizajnu. Študenti architektúry a dizajnu budú vytvárať grafickú identitu Modrého štítu. Vznikne katalóg nápomocný pri lepšej propagácií SK MŠ na Slovensku. Výsledky budú prezentované v letnom semestri 2026.
(3) Jana Mellnerová Šuteková informovala ovyhlásení súťaže SAS pri SAVpre študentov stredných škôlObjav poklady svojho regiónu, ktoré si zaslúžia ochranu Modrým štítom. Súťaž sa na stránke SAS vyhlasuje (https://sas.sav.sk/sutaz/7-rocnik-sutaze/) už od r. 2019. Tento rok je úlohou odprezentovať regionálnu pamiatku, ktorá si zaslúži ochranu Modrým štítom. Študenti môžu odovzdať svoje práce do konca marca 2026. Výsledky budú vyhlásené na VZ SAS, ktoré sa uskutoční tento rok v Bratislave. SAS tiež vydala novú publikáciu s názvom Archeológia do vrecka https://www.invykk.sk/wp-content/uploads/2026/01/Archeolog-do-vrecka.pdf
(4) Predsedníčka Komory reštaurátorov Barbara Davidson informovala oprojekte READY FAR, Track 1(International Centre for the Study of the Preservation and Restoration of Cultural Property; ICCROM; https://www.iccrom.org/about/what-iccrom). Program zahŕňa ochranu zbierok, dedičstva, živých tradícií a postupovvoči katastrofám. Na medzinárodnej úrovni existujú podobné problémy, hlavne absencia synergie jednotlivých zložiek. ICCROM školenie (20 ľudí) sa dá absolvovať na základe výberového konania. Prvá časť (informácie odborníkov) prebiehala online niekoľko týždňov. Druhú časť tvorí práca v teréne. Nasimulované sú krízové situácie (vojna, požiar) a spolupráca s vojskom aj civilmi a ďalšie problémy. Absolventi majú pôsobiť doma na dosiahnutie znižovania rizík pri ochrane KD. Dôležitá je spolupráca s inštitúciami ako napr. KBS, archívy, múzea, galérie, knižnice a súkromní vlastníci. Pri zmene klimatických podmienok sa predpokladá väčšia intenzita nečakaných situácií. Na Slovensku máme dobre postavené zákony na ochranu pamiatok, ale zložitejšia je implementácia, napr. prioritizácia zbierkových predmetov pri ich záchrane, nízka synergia inštitúcií. Najmä SNM a SNG sú centrami, ktoré by mali odporučiť metodiky ostatným inštitúciám. Javí sa ako žiaduca návšteva Hasičského a záchranného zboru a úseku pre manažovanie krízových situácií, ako aj vytvorenie zoznamu kontaktných osôb pre prípad akejkoľvek krízovej situácie. V SK MŠ by mali byť zastúpení pamiatkari, hasiči, vojaci, archivári, múzejníci atď. Dôležité je budovanie kapacít školených spolupracovníkov.
Prezentácie:
Peter Bisták a Erika Makarová informovali o genéze návratu bronzovejšálky typu Jenišovice-Kirkendrub,starej cca 3.000 rokov,z Rakúska na Slovensko. Nález má pochádzať z okolia Martina, z hromadného nálezu siedmych nádob. Na návrate spolupracovali rakúska polícia, Interpol, Ministerstvo kultúry SR a PÚ SR, Návrat ilegálne vyvezeného predmetu je veľmi vzácny. V inom prípade na Slovensku bol prichytený detektorár s komplicom pri vykrádaní hradiska. Pri domovej prehliadke u neho našli množstvo anonymných archeologických nálezov, paradoxne detektorista bol zamestnancom múzea. Bolo veľmi ťažké určiť, čo a kde našiel. Na Slovensku pôsobí odhadom 1000 – 4000 nelegálnych hľadačov. Chodia k nám aj veľké skupiny z ČR, Poľska, Maďarska. K ničeniu archeologických nálezísk prispieva aj nepovolená stavebná činnosť.
Jozef Hudec prezentoval vplyv konfliktu na ochranu pamiatok v pásme Gazy. Z 316 pamiatok ich bolo 226 poškodených. Podľa Amnesty International sa jedná o úmyselné ničenie. Poničený bol o.i. Pašov palác z 13. stor., kde bolo uložených 17.000 artefaktov z francúzskych vykopávok (zatiaľ sa našlo 30). Veľkú Omarovu mešitu zbombardovali, jej knižnica islamských rukopisov bola poškodená. UNESCO kontroluje škody a pripravuje plán obnovy. Na okupovanom Západnom brehu izraelský Úrad prírody a parkov (https://en.parks.org.il) neberie do úvahy hranice palestínskych území. Na archeológii stoja územné nároky a politická ideológia. Konfliktná je najmä oblasť Hebronu, Nábulusu (Gerazim, Ebal, Jozefov hrob), Sebastíje, Betlehema (Ráchelin hrob). Na Olivo-vej hore v Jeruzaleme chce Izrael vytvoriť národný park s lanovkou. Tunelovú archeológiu pod jeruzalemským Starým mestom kritizuje aj izraelská archeologická organizáciu Emek Shaveh (https://emekshaveh.org/en/).
Soňa Holičková informovala o výskume Sumerov v Girsu, archeologickej lokalite na juh od Iraku. Je tu problém s vykrádaním a nelegálnym obchodom s archeologickými nálezmi. Spoločný výskum Britského múzea a irackého Štátneho úradu pre pamiatky kombinuje reštaurovanie, archeologický výskum a odborný výcvik. Veľa sa pracuje s lokálnou komunitou a vedcami. V roku 2016 Britské múzeum nadviazalo na francúzsky výskum (1877-1933). Ten bol bez kontextu, príliš rýchly, nazhromaždil mnoho materiálu, tabuliek, sošiek a keramiky. Pracovníci z lokálnych komunít sa snažia o zapojenie turizmu a vybudovanie infraštruktúry. Chrám Ningiru bol skúmaný v rokoch 2016-2022, dovtedy známy iba zo starovekých prameňov. Najstaršou zachovanou štruktúrou je most. Lokalita trpela zaplavovaním. Pri oprave sa používajú tehly spracované podľa starých postupov. V rokoch 2022-25 sa kope Tell 5 (Tabuľkový pahorok). Z lokality pochádza min. 70.000 klinopisných tabuliek, na čiernom trhu aj v múzeách. Na jar roku 2025 bola nájdená sumerská klinopisná knižnica a asi aj alchymistická dielňa.
Záverečným bodom Valného zhromaždenia bol
Seminár „Tri živly – voda, oheň, vietor“
Voda: Evidované vytopenie Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici zatiaľ bez priblíženia priebehu a riešenie tejto udalosti. Oheň: Ľubor Suchý informoval o požiari a následnej obnove striech poškodených objektov v Banskej Štiavnici (lokalite UNESCO). Štátne budovy nie sú doteraz opravené. Hasiči nevedia presne určiť príčinu vzniku požiaru. Vietor fúkal na juh a oheň sa rozšíril na strechu Banského archívu, na bývalej ZUŠ horel historický krov z 18. storočia a zasiahnutý aj Berggericht (objekt Banského múzea). Pri zásahu sa ukázalo niekoľko problémov - nefungujúcu plošinu museli nahradiť až zo Žiliny, problém s prívodom vody (hydranty a tlak vody). Drevený šindeľ na strechách budov zhorel za 7 minút. Voda premočila objekty až do základov, dva roky trvalo vysušenie muriva. Pri obnove použitý čo najtradičnejšie postupy a materiály, tradičný tesársky spôsob, využité pôvodné historické nákresy a fotografie a pôvodné materiály (jedľa a smrek). Požiarna ochrana drevených konštrukcií NKP inšpirovaná v Poľsku, kde majú zabezpečenú ochranu stabilnými hasiacim zariadeniami už od roku 1989 (požiare v skanzenoch). Systém na báze vodnej hmly (SHZ) sa použil aj pri obnove katedrály Notre Dame v Paríži. Vietor: Ľubor Suchý tiež informoval o unikátnej najväčšej sušiarni liečivých bylín na Slovensku, z Hanušoviec nad Topľou, ktorú zničila víchrica. Objekt z roku 1938 súvisel s funkcionalistickou vilou, bol po roku 1948 znárodnený. V roku 1992 bol ešte vo výbornom stave a PÚ SR navrhol vyhlásenie sušiarne (so stajňou) za NKP; v roku 1993 bola za NKP vyhlásená iba samotná sušiareň. Od roku 2005 bola v spoluvlastníctve OÚ v Prešove. V roku 2008 už boli vidieť poškodenia strešnej krytiny a plášťa. Od roku 2013 nastala postupná degradácia. Rozobratie krytiny objekt úplne zdevastovalo. V rokoch 2015 - 2025 sa menili súkromní vlastníci, vedené priestupkové konanie. Objekt sa na súkromné náklady rozobral a previezol na farmu v Stupave, jednotlivé časti sú očíslované, zakreslené a pôdorys zameraný. Sušiareň má byť znovu postavená v areáli Železnej studničky.
