Valné zhromaždenie Slovenského komitétu Modrého štítu

19. novembra 2024

Valné zhromaždenie sa konalo 19. novembra 2024 v priestoroch SNM – Historického múzea na Bratislavskom hrade. Otvorila ho predsedníčka Jasna Paličková, ktorá následne predniesla výročnú správu za rok 2024. Figurovala v nej spolupráca pri organizácii festivalu Archeofilm a seminára k 70. výročiu Haagskeho dohovoru. Seminár sa konal 14.6.2024 na pôde MZVAEZ SR pod názvom „Ochrana kultúrneho dedičstva v krízových situáciách rozlišovacím znakom Modrého štítu.“ Informovala tiež o kúpe vybavenia a techniky pre múzeum v Užhorode, stave členských príspevkov a neúspešnej žiadosti o grant.

Predsedníčka sa zúčastnila na generálnom zhromaždení národných komitétov Modrého štítu v Bukurešti,kde boli najmä zástupcovia zo strednej a východnej Európy a Škandinávie. BSI hovoril o sebe ako o hnutí, ktoré majú vytvoriť tri hlavné sektory - kultúrno-dedičský, humanitárny a uniformovaný - spolupracujúce s politikmi, právnikmi, médiami a komunitami. Zhromaždenie bolo spojené s kurzom, ktorý sa snažil navodiť situácie, ktoré majú Modré štíty riešiť. Workshop zasa skúmal záväzky vyplývajúce z Haagskeho dohovoru (1954). Účastníci sa mali zamyslieť nad predvídateľnými následkami ozbrojeného konfliktu a zvážiť vhodné opatrenia, čo a prečo zachraňovať z hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Margaréta Musilová informovala o projekte „Boj proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom: monitorovanie a preventívne opatrenia na zabezpečenie muzeálnych a archívnych zbierok.“ Podnet prišiel z ICOM v Paríži, oslovené boli krajiny v rámci strednej Európy. Možným slovenským príspevkom by mohlo byť vytvorenie webovej platformy s praktickými informáciami a on-line manuálmi v slovenskej a anglickej mutácii. Mohla by tiež obsahovať animované edukačné videá, navodzujúce rizikové situácie a spôsoby reakcií cieľových skupín. Bola by prepojená aj s informáciami o SK MŠ. Ústav technológií a inovácií už predložil finančný rozpočet a harmonogram prác, rieši sa personál. Návrh s rozpočtom 60.000 € bol konzultovaný aj s ústredím ICOMu. Realizácia sa predpokladá v rokoch 2025 - 2026. ICOM spracováva „červené zoznamy“ (Red List) proti nelegálnemu obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom už od roku 2000, hlavne v Afrike a Ázii, ale aj na Balkáne. Bolo by užitočné vypracovať podobný zoznam aj pre strednú Európu (SK, CZ, HU, PL), v spolupráci s UNESCO a Interpolom. Ďalšie zoznamy majú byť pre Grécko a Turecko. V Brazílii sa uskutočnila konferencia za účasti ministrov kultúry G20, ktorá deklarovala rôzne priority. Priorita 4 je zameraná na ochranu proti pašovaniu kultúrneho dedičstva.

Jasna Paličkovánavrhla rámcový plán činnosti na rok 2025. Obsahuje prehĺbenie spolupráce s inštitucionálnymi členmi, Zväzom múzeí Slovenska Katedrou archívnictva a muzeológie, stretnutie so zástupcami Asociácie poisťovní Slovenska, stretnutie s expertmi civilnej obrany v pamäťových inštitúciách, zorganizovanie seminára o 3 živloch ohrozujúcich kultúrne dedičstvo (oheň, voda, vzduch), nadviazanie kontaktov ohľadom NKP v majetku cirkví z hľadiska pripravenosti na záchranu (napr. situácia a vybavenosť kostolov), mediálnu prezentáciu SK MŠ, budovanie dobrovoľníckej základne a ďalšiu spolupráca s MK SR a MŽP SR.

Výhľadový plán činnosti má tri body: 1. Špecializácia a profesionalizácia ochrany kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu:organizovanie seminárov, konferencií a workshopov pre odbornú (vojenskú a civilnú), budovanie komunity odborníkov, vznik pracovnej skupiny, ktorá sa bude venovať vypracovaniu metodiky a metriky; 2. Integrácia SK MŠ do štruktúr MMŠ:zahŕňa angažovanie sa v projektoch a záchranných misiách, spolupráca s inými národnými komitétmi; 3. Digitalizácia, automatizácia a použitie umelej inteligencie na úseku ochrany kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu:vytvorenie jednotnej digitálnej platformy, predvídanie ohrozenia, alebo poškodenia kultúrnych hodnôt, budovanie kapacít a spôsobilostí v oblasti dátovej analýzy.

V následnej diskusii bolanavrhnutá aj príprava zborníka zo seminára k 70. výročiu Haagskeho dohovoru, intenzívnejšia práca s webstránkou SK MŠ a jej aktualizáciami, získavanie finančných prostriedkov, oslovenie donorov a firiem s protislužbami, oslovenie VHÚ alebo vybraných zložiek OS SR, aby sa začlenili do SKMŠ.

Z dôvodu odstúpenia dvoch členov Výkonnej rady SK MŠ (aj tajomníka) a pre väčšiu efektivitu rady, v ktorej neboli zastúpení všetci zakladajúci členovia, boli uskutočnené doplňujúce voľby členov Výkonnej rady SKMŠ o troch nových členov. Dvaja z nich na miesta absentujúcich zakladajúcich členov (ICOMOS a  IFLA), tretí na absentujúcu funkciu pokladníka. Kandidátom za ICOMOS bol Martin Varga, za IFLA/SSKKJán Šimkoa kandidátom na pokladníka Roman Gál. Z 29 členov SK MŠ bola prítomná nadpolovičná väčšina, Martin Varga získal 17 hlasov, Ján Šimko 16 hlasov a Roman Gálrovnako 16 hlasov.

V ďalšej časti programu Martin Šugárinformoval o účasti naparížskej medzinárodnej konferencii ICOM/ICAMT 28. - 31. októbra 2024 pod titulom „Museum Storage. Current Situation and new challenges.“ Spomedzi cca 500 účastníkov zaznelo vyše 100 prezentácií. Hlavnou témou boli depozitáre. Súčasťou programu bola aj návšteva depozitárov Centre de Conservations Musée du Louvre v Liévin pri Lense, dokončených v roku 2019. Jedným z dôvodov ich výstavby boli záplavy v Paríži. Obdobný problém má aj SNG, bez ohľadu na dobré vybavenie a zabezpečenie depozitárov. Vo Francúzsku hľadali alternatívu, Liévin vybrali z niekoľkých dôvodov – 1. bezpečná zóna, 2. bez povodní, 3. mesto poskytlo Louvru pozemok za 1 € a finančne prispelo na výstavbu. Projekt stál 65 – 70 mil. €, väčšinu poskytol emirát Abú Zabí, časť eurofondy, časť región Lens a najmenšiu časť francúzske MK (2 mil. €). Projekt sa pripravoval 3 roky a realizoval do 2 rokov. Dôležitá bola funkčnosť, prevádzkové náklady, udržateľnosť životného prostredia a kapacita 250.000 zbierkových predmetov. Preprava zbierok z Paríža do Lievinu trvala niekoľko rokov. Depozitár je už takmer plný. Pri sťahovaní pristúpili aj k novej katalogizácií. Nároky na veľkosť, hmotnosť, materiál, svetlo, vlhkosť a teplotu determinovali sekcie objektu, ktorý je celý riadený AI. Depozitáre zvyknú oscilovať medzi skladmi a expertnými centrami (ako v GEM v Káhire, či v Abú Zabí), s laboratóriami a reštaurátorskými dielňami. Depozitár v Lievin je na polceste medzi nimi.

Otázku depozitárov na Slovensku podrobne rozpracoval M. Šugár na základe vlastného prieskumu z mája až júna 2024. Analyzoval stav vnútroštátnych aj medzinárodných právnych predpisov o bezpečnosti zbierkových predmetov. Slovenské inštitúcie preferujú rekonštrukcie, rozširovania a budovania nových depozitárov tam, kde sú kurátori. Uprednostňuje sa alternatíva centrálnych štátnych depozitárov, od hangárov cez konzervátorské centrá až po špecializované expertné laboratóriá. Majú byť zdieľané, s rovnakou kapacitou pre múzeum aj knižnicu a najmä spĺňať medzinárodné štandardy. Majú byť miestom najvyššej priority pri ochrane zbierkových predmetov. Konferencia v Paríži ukázala, že sú iné riešenia pre veľké inštitúcie a iné pre malé, pracujúce s dobrovoľnými príspevkami. Regionálne, lokálne a miestne inštitúcie riešia, ako sa vysporiadať s kapacitou depozitárov. Metóda RE-ORG bola sformulovaná pred 5 – 10 rokmi v Beneluxe a severnej Amerike. Ponúka návody postupov pri vnášaní poriadku do depozitárov. Pozostáva zo štyroch základných krokov: 1. zistiť podmienky počiatočného stavudepozitára a predstavu výsledku (štart–cieľ), 2. condition report: existujúce a potenciálne riziká depozitára, 3. action plan: naplánovanie logistiky, 4. implementácia: monitorovanie spätnej väzby.

Ďalšou z tém bola „Šípková Ruženka“ – t. j. nespracované inštitucionálne alebo individuálne zbierky, bez kapacity sa o ne starať. Otázka reštitúcií a repatriácie zbierkových predmetov je významná pre obyvateľov Afriky a Polynézie. Oživia komunity návratom pamiatok po 200 – 300 rokoch, kedysi patriacich ich kráľom.

Otvorené depozitáre prezentovala kolegyňa z múzea SNP v Banskej Bystrici. Publikum ju upozornilo, že: 1. prestavba depozitára na expozíciu nie je otvorený depozitár; 2. je potrebné riešiť zabezpečenie režimu – zloženie a počet návštevníkov, ako aj podmienky a spôsob ošetrenia zbierkových predmetov.

Chýbali témy a systémové otázky, ktoré inštitúcie sú zodpovedné za depozitáre, miera a distribúcia ich zodpovednosti, úloha štátu, medzinárodných inštitúcií a medzinárodného spoločenstva pri ochrane zbierkových predmetov, úlohy vyplývajúce z udržiavania depozitárov a potreby budovania personálnej špecializácie. Chýbala napr. téma „čo má štát urobiť so svojimi zbierkami“ ako sa o ne starať, ako pracovať s desiatkami menších depozitárov, či so zbierkovými predmetmi postkomunistických krajín po zmene akvizičných priorít, či s minulosťou, skrytou v depozitároch. Konferencia vzišla z pracovnej skupiny, vytvorenej v marci 2022 ako súčasť ICOMu pod názvom „Collection in Storage.“ V roku 2023 urobili prieskum a zistili, že je potreba sa stretnúť a vymeniť si skúsenosti.

Miesto informácie Andreja Mongiella o medzinárodnej konferencii Národnej akadémie obrany vo Viedni v dňoch 11.- 13. novembra 2024 pod názvom„Cultural Property Protection in the 21 Century. Meeting requirements across the Forces“, zaznelo vyhlásenie bývalého tajomníka SK MŠ k dvom dôvodom jeho odstúpenia.

Záverečným bodom Valného zhromaždenia bola prezentácia Ľubomíra Suchého „Požiar a obnova historických krovov na katedrále Notre Dame v Paríži v rokoch 2016 – 2024.“ Vzhľadom na dôvernosť informácií si prezentujúci neželal ich zverejnenie.

Uskutočnil sa odborný seminár „Ochrana kultúrneho dedičstva v krízových situáciách rozlišujúcim znakom Modrého štítu

Text: Jozef Hudec

Na medzinárodnej konferencii, zvolanej UNESCO v Haagu bol 14. mája 1954 dojednaný Dohovor na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu a jeho protokol. O 70 rokov neskôr pripravili 14.6.2024 Slovenská komisia pre UNESCO a Slovenský komitét Modrého štítu na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky odborný seminár o ochrane kultúrneho dedičstva v krízových situáciách.

Seminár otvorili generálna tajomníčka Slovenskej komisie pre UNESCO Denisa Frelichová a predsedníčka Slovenského komitétu Modrého štítu Jasna Paličková. Gestor haagskej dohody na Ministerstva kultúry SR Andrej Jaroš informoval o podnetoch z medzinárodnej konferencie k 70. výročiu dohovoru v Haagu.

Martina Orosová zo Slovenského komitétu Modrého štítu moderovala tri diskusné panely. Prvý bol zameraný na súčasný stav právnej úpravy ochrany kultúrneho dedičstva v krízových situáciách v medzinárodnom a slovenskom práve. S prezentáciami v ňom vystúpili Andrej Mongiello zo Slovenského komitétu Modrého štítu, Martin Šugár z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Tomáš Michalík z Trenčianskeho múzea. Zuzana Petrová z odboru medzinárodného a európskeho práva MZVEZ SR predstavila Výbor pre medzinárodné humanitárne právo a jeho možnosti pri systematizácii dosiaľ čiastkových právnych úprav ochrany kultúrneho dedičstva v krízových situáciách. František Tóth z Ministerstva obrany SR sa pripojil k výzvam na komplexnú právnu úpravu doteraz fragmentárnych predpisov.

Správa z 2. Valného zhromaždenia SK MŠ

Text: Jozef Hudec

Sú naše pamiatky ohrozenejšie, alebo len o ne začíname viac dbať?

Táto otázka by mohla napadnúť účastníkov Valného zhromaždenia Slovenského komitétu Modrého štítu, ktoré sa konalo 18. októbra 2023 v priestoroch Generálneho riaditeľstva Slovenského národného múzea v Bratislave.

Na rozdiel od predchádzajúceho roku, kedy sa „modroštítnici“ len rozbiehali, tohoročná výročná správa štatutárky PhDr. Paličkovej bola obsiahlejšia. Najmä s ohľadom na fakt, že odborníci v komitéte fungujú len na dobrovoľníckej báze. Aj tak sú v pracovnej skupine Ministerstva kultúry SR, ktorá vyberá pamiatky pre označenie symbolom Modrého štítu, zúčastnili sa na generálnej konferencii Medzinárodného zväzu múzeí ICOM v Prahe a spolupracujú s projektom Poklady Slovenska, podporujúcim rekonštrukcie pamiatok.

V nasledujúcom období sa chce Slovenský komitét v rámci grantového projektu venovať vzdelávaniu slovenských silových zložiek a odborníkov v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. Plánuje na túto tému zorganizovať seminár, vytvoriť databázu kontaktných osôb a pripraviť manuál pre správcov národných kultúrnych pamiatok. Plánuje sa tiež zúčastniť na akcii Českého komitétu Modrého štítu Muzeum a změna VI. Tá chce dôslednejšie identifikovať hrozby pro kultúrne a prírodné dedičstvo, ako aj úlohu štátu a ďalších subjektov pri katastrofách, pohromách a konfliktoch. V porovnaní s tým trochu menej dramaticky pôsobí zapojenie sa slovenských „modroštítnikov“ do prípravy decembrového filmového festivalu Archeofilm Bratislava a spolupráca s národnými komitétmi Poľska, Rakúska, Spojeného kráľovstva a USA.

V rámci Valného zhromaždenia odznelo niekoľko prezentácií. Dr. Musilová predstavila projekt UNESCO, zameraný na boj proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom. Dr. Mongiello vysvetlil, prečo je symbol Modrého štítu súčasťou medzinárodného humanitárneho práva a Dr. Menzlová online informovala o činnosti medzinárodnej strešnej organizácie Blue Shield International, ktorého je Slovenský komitét súčasťou. Zahraničným online hosťom bol pokladník Komitétu Spojených štátov, Perry McGowan. So slovenskými kolegami sa podelil o skúsenosti s financovaním organizácie, so spoluprácou s ozbrojenými zložkami a ministerstvom zahraničia USA.

V diskusii vystúpili aj pplk. Ing. Daňo, príslušník slovenských mierových jednotiek v zahraničí, Mgr. Gál, bývalý diplomat a zástupca neziskovej organizácie Lippa a Ing. arch. Bruna, aktivista za zachovanie trenčianskej Meriny ako technickej pamiatky. Diskusia ukázala mnoho vrstevnatosť záujmu o ochranu kultúrneho dedičstva, zmysluplnosť aktivít Slovenského komitétu Modrého štítu a rastúci počet subjektov, ktoré majú záujem o spoluprácu, koordináciu.

Vyhlásenie Slovenského komitétu Modrého štítu k požiaru v Banskej Štiavnici

Členovia Slovenského komitétu Modrého štítu, tak ako aj ostatní občania Slovenska, sú šokovaní a zronení devastujúcim požiarom v historickom centre Banskej Štiavnice cez víkend 18. a 19. marca 2023. Oceňujeme efektívne nasadenie požiarnych zborov, príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a v neposlednom rade aj okamžitú pomoc dobrovoľníkov z radov obyvateľov, pri záchrane kultúrnych a historických pamiatok. Sme zároveň radi, že počas požiaru nedošlo k obetiam na životoch!

Ako občianske združenie sa zameriavame na zlepšenie prípravy a reakcií na núdzové situácie a ochranu kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, prírodných či človekom spôsobených katastrof. Nechceme parazitovať na nešťastí v Banskej Štiavnici, avšak považujeme si, najmä v tejto chvíli, za povinnosť upozorniť na potrebu zavedenia systémovej ochrany pamiatok a hodnôt v krízových situáciách.

Veríme, že príčiny požiaru v pamiatkovej konglomerácii, registrovanej na zozname UNESCO, vyšetria príslušné orgány slovenskej štátnej správy a samosprávy a predložia výsledky vyšetrovania k odbornej diskusii. Na základe vyhodnotenia príčin požiaru bude potrebné prijať opatrenia, aby sa takáto situácia nielenže neopakovala, ale aby sa na obdobné krízové situácie preventívne pripravili všetky pamiatky registrované na zozname UNESCO, či v prioritných registroch Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, resp. Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Slovenský komitét Modrého štítu je pripravený priložiť ruku k dielu, poskytnúť skúsenosti svojich členov a sprostredkovať pre prevenciu ochranu našich pamiatok aj erudíciu a pomoc zahraničných špecialistov.

Fotografie: Pavol Ižvolt

Nečakaný ostrý štart Slovenského komitétu Modrého štítu

Foto: Balíky prišli na Ukrajinu. Vľavo: riaditeľ Zakarpatského regionálneho historického múzea v Užhorode Mihail Delehan a vedúca Oddelenia histórie a vlastivedy Valéria Ruszinová

Členovia Slovenského komitétu Modrého štítu, ktorý bol zaregistrovaný ako občianske združenie v decembri 2021, vôbec netušili, že ich organizácia bude tak skoro taká aktuálna a potrebná.

Iniciátori komitétu plánovali postupne zaradiť slovenskú organizáciu do medzinárodnej spolupráce, ktorú už od roku 1954 zakladá Druhý protokol Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu.

Nechcene sa však Slovensko vo februári 2022 ocitlo na hraniciach zúriaceho vojenského konfliktu. Členovia komitétu boli takpovediac „hodení do vody“, musia plávať. Operatívne spolupracujú so slovenským rezortom kultúry a slovenskými aj medzinárodnými organizáciami, združujúcimi archivárov (ICA), múzejníkov (ICOM), knihovníkov a informatikov (IFLA) a pamiatkarov (ICOMOS, Pamiatkový úrad SR, Mestský úrad ochrany pamiatok v Bratislave) a archeológov (Slovenskú archeologickú spoločnosť pri SAV). Promptne ich akceptoval aj Medzinárodný Modrý štít. Momentálne sa snažia nielen pomáhať kolegom na Ukrajine, ale spolupracovať aj na identifikácii možných ohrozených pamiatok na Slovensku. Pritom nemusí ísť len o hrozbu ozbrojeného konfliktu, ale aj prírodné či človekom spôsobenej katastrofy.

V týchto dňoch však má jednoznačnú prioritu zamedzenie ničenia kultúrnych pamiatok u východných susedov. Členovia komitétu preto zmobilizovali medzinárodnú podporu pre základnú dokumentáciu pamiatok v Zakarpatskom regionálnom historickom múzeu na užhorodskom hrade. S podporou Slovenského komitétu ICOM, firmy PRO Laika spol. s.r.o. a viacerých spolupracovníkov komitétu zaslali riaditeľovi múzea Mihajlovi Delehanovi a vedúcej oddelenia histórie a vlastivedy Valérii Ruszinovej fotografické vybavenie. Chcú tak predísť strate nenahraditeľných kultúrnych statkov, ktoré sú v chaose vojny ohrozené viacnásobne – bojmi, priekupníkmi aj pašerákmi.

Slovenský komitét Modrého štítu dúfa, že sa na Ukrajinu čím skôr vrátia mierové časy a členovia Slovenského komitétu sa tak budú môcť venovať pôvodne plánovaným aktivitám a účelu – prevencii, školeniam, prednáškam a zvyšovaniu povedomia o ochrane pamiatok na Slovensku.

Reakciu z Ukrajiny, si môžete, pozrieť tu: https://www.zkmuseum.com/2022/04/blog-post_8.html?m=1

Správa z 1. Valného zhromaždenia Slovenského komitétu Modrého štítu a voľba jeho Výkonnej rady

Text: Jozef Hudec

Vojna je vždy spojená s ničením. Ničí sa všetko, tak životy ako aj duchovné aj materiálne hodnoty, historické pamiatky nevynímajúc. Existujú snahy ničeniu a zvlčeniu čeliť a udržať aspoň náter civilizovanosti. Je to možno sizyfovské úsilie, ale je potrebné. Jeho súčasťou sú ženevské a haagske konvencie a protokoly. Do ich diapazónu patrí tiež Haagsky dohovor z roku 1954, venujúci sa ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojených konfliktov a katastrof.

Keď sa médiami začali po roku 2015 šíriť správy o tom, ako militantný islamistický Daeš/ISIS likviduje pamiatky zo zoznamu UNESCO v starovekom irackom Nimrude, či v sýrskej Palmýre, vlna zhrozenia došla aj na Slovensko. Téme sa venovali slovenské verejnoprávne médiá a mali sme tu aj sýrskeho archeológa, kolegu Chalída al-Asaada. Chalíd bol viac ako 40 rokov kustódom palmýrskych pamiatok a neopustil ich ani v auguste 2015, kedy ho vo veku 83 rokov verejne popravili fanatici z Daešu.

Tieto udalosti viedli aj slovenských odborníkov k úvahám, ako sú zaistené naše pamiatky pred vojnami a katastrofami. Úvahy prerástli v akciu a koncom roka 2021 bolo zaregistrované občianske združenie Slovenský komitét Modrého štítu, ktoré sa zaoberá ochranou pamiatok v prípade ozbrojených konfliktov a katastrof. Zakladatelia komitétu veru ani v najmenšom netušili, že k zhmotneniu hmlistých obáv v tvrdú realitu dôjde tak skoro po registrácii.

Učenie plávania hodením do vody však funguje. Aj preto sa mohlo 2. júna 2022 v Univerzitnej knižnici v Bratislave uskutočniť prvé/zakladajúce valné zhromaždenie Slovenského komitétu Modrého štítu. Po zvolení výkonnej rady má organizácia záujem získať v roku 2022 podporu pre svoj projekt ochrany kultúrnych hodnôt a dedičstva v ozbrojených konfliktoch. Popri tom si zriadila webovú stránku https://modrystit.sk/ a podieľa na aktivitách pracovnej skupiny Modrý štít na slovenskom Ministerstve kultúry. Na generálnej konferencii Medzinárodného výboru múzeí ICOM v Prahe bude komitét zastúpený pri moderovaní panelu o reakciách na ochranu historického dedičstva na Ukrajine.

S ruským útokom súvisela aj prezentácia ukrajinského študenta archeológie na UKF v Nitre, Romana Liubuna. Valnému zhromaždeniu demonštroval snahy o zachovanie ukrajinskej národnej identity a pamäti a záchranu kultúrneho dedičstva. S mementom vojnového konfliktu v susednej krajine potom súvisí aj výhľadový štvorročný plán aktivít Slovenského komitétu Modrého štítu, ktorý už stihol poskytnúť pomoc Zakarpatskému regionálnemu historickému múzeu v Užhorode.

Výkonná rada a členovia Slovenského komitétu Modrého štítu veria, že staré latinské príslovie „Si vis pacem, para bellum“ (Ak chceš mier, pripravuj vojnu) sa naplní a ochranu kultúrneho dedičstva v prípade ozbrojených konfliktov a katastroch budú môcť na Slovensku pripravovať síce vo virtuálnych bojových cvičeniach, avšak v reálnych mierových podmienkach.